Sad Janka Kráľa dostane krajšiu tvár

Zdroj: TASR

Bratislavský magistrát na vstupoch do parku na tabuliach informuje, že začne s bezodkladným riešením prevádzkovej bezpečnosti drevín.

Ide najmä o vážne poškodené stromy, ktoré bezprostredne ohrozujú návštevníkov parku.

Revitalizácia

„Zároveň bude v spolupráci s krajským pamiatkovým úradom schválený plán sadových úprav, v rámci ktorých plánujeme sad obnovovať výsadbou drevín,“ podotklo mesto.

Revitalizácia Sadu Janka Kráľa má pokračovať rekonštrukciou chodníkov, osvetlenia, prvkov zverokruhu a fontány v parku.

„Sad Janka Kráľa považujeme za mimoriadne významnú plochu zelene v našom meste, a preto pripravujeme projekt jeho revitalizácie,“ deklaruje magistrát.

Jediný správca

V tomto roku sa rozhodlo o prechode Sadu Janka Kráľa zo správy mestskej časti Petržalka späť pod magistrát. Hlavné mesto malo totiž záujem o zjednotenie správy pozemkov do logických celkov, ktoré budú mať jedného správcu.

Magistrát už v lete avizoval, že obnova sa musí začať riešením drevín vo veľmi zlom stave a následnou náhradnou výsadbou.

Technicky je súčasťou parku aj plocha na nábreží. „Tú by sme tiež radi upravili do podoby, ktorá by priestor viac primkla k samotnému parku,“ spresnilo mesto.

Zanedbaná údržba

Pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2020 samospráva v rámci priorít uviedla, že v oblasti životného prostredia a verejných priestorov bude prioritne mesto preberať do správy Sad Janka Kráľa, kde aj začne s revitalizáciou a zanedbanou údržbou.

Sad Janka Kráľa, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, bol podľa dostupných informácií založený v rokoch 1774 – 1776 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa.

Unikátne stromy

Postupnými úpravami vznikla v roku 1839 jeho súčasná podoba. V 70. rokoch 20. storočia prešiel park veľkou rekonštrukciou a doplnili ho lavičky, fontána a sochárska výzdob podľa znamení zverokruh. V roku 2006 prešla jeho zaleň výraznou revitalizáciou, pričom bolo údajne odstránených viac ako 200 chorých drevín, ktoré nahradili novými.

Pribudli aj druhy, ktoré neboli dovtedy zastúpené. Samospráva uvádza, že v súčasnosti v parku rastie takmer 60 druhov drevín vrátane viacerých exotických.

Za najväčšie unikáty sú považované približne 200-ročné platany javorolisté s rozmermi obvodov kmeňa viac ako 500 či 600 centimetrov.

Chcete dostávať pravidelný prísun čerstvých správ z Bratislavy a okolia? Sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.