Nina Táborská Rôzne

Čo majú spoločné dnešné kaviarne s tými minulými? Možno viac, ako ste si mysleli

Káva je témou stále viac diskutovanou. Pribúdajú nové kaviarne, konajú sa rôzne diskusie, workshopy, súťaže. Bratislava zažíva kávový boom. Nie je to však iba o samotnom nápoji. Z kaviarní sa stali "pracoviská“, študovne, miesta, kde sa stretávajú a debatujú priatelia. Bolo to tak aj kedysi?

Ilustračný obrázok k článku Čo majú spoločné dnešné kaviarne s tými minulými? Možno viac, ako ste si mysleli
Zdroj: Dnes24.sk

V kaviarni Dobre&Dobré v Starej tržnici tento pondelok odštartoval nový kultúrny formát – večerné SOARÉ, plné uvoľnených a otvorených debát. Slovo soaré si viacerí z vás určite spájajú so starými časmi, keď si ľudia chodievali do kaviarní podebatovať o rôznych témach, stretnúť nových ľudí aj starých známych. Inak tomu nebolo ani včera.

Hosťami premiérového večera boli etnológ a autor knihy Bratislavské viechy a kaviarne pán Peter Salner, priamy potomok majiteľa legendárnej Štefánky pán Adalbert Hackenberger, najznámejší kaviarenský aforista pán Tomáš Janovic a kaviarenský povaľač Rado Ondřejíček, známy aj ako Cynická obluda.

Kaviarne kedysi a dnes

Určite sa pýtate, čo sa zmenilo od čias, kedy bratislavské kaviarne zažívali svoj zlatý vek. Nie je toho až tak veľa, ako by ste možno čakali.

Ako hovorí Peter Salner, najlepšie roky zažívali kaviarne na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia, keď sa začali rozvíjať staršie podniky s tradíciou, počnúc Štefánkou, Berlinkou či Carltonom (v tom čase vznikli tiež vyhľadávaná Luxorka, Grand, Múzejka, Metropolka). „Ja ale verím, že najlepšie roky bratislavských kaviarní ešte prídu,“ povedal etnológ.

Kto vie, možno sa ako „zlatý vek kaviarní“ zapíšu do histórie i tieto roky. Napokon, toľko nových kaviarní, koľko vzniklo za posledný čas, si Bratislava už dávno nepamätá.

Do hlavného mesta sa bezpochyby vracia tradícia v podobe plných kaviarní. Svojich tradičných „štamgastov“ mali kaviarne kedysi a majú ich aj dnes. Dôvody sú tiež rovnaké. Ide o kľud, pokoj, príjemné prostredie, známych i neznámych ľudí a v neposlednom rade pravdaže aj o kávu. „Kaviarne kedysi fungovali dvojako. Ako pracoviská a ako druhé domovy,“ priblížil Salner. Ľudia sem chodili čítať, písať, študovať ale aj oddychovať.

V tom čase sa totižto Bratislava veľmi rozrástla vďaka prisťahovalcom a väčšina z týchto ľudí nemala možnosť dostať vlastný byt. Preto bývali v podnájmoch, kde sa o izbu delili s viacerými ľuďmi a v podstate do kaviarní chodili hľadať kľud a pokoj. Klientela bola nesmierne bohatá a pestrá. Básnici, spisovatelia, povaľači a ako sme sa na SOARÉ dozvedeli, keď bolo treba, našli ste tu vždy aj nejakého lekára.

Čo sa však od dnešných kaviarní líši je fakt, že kaviarne v prvom rade neboli určené na jedenie, ale pitie kávy. „Nie že by nič neponúkali, ale nebolo to tak, ako dnes,“ spomenul Salner.

Okrem kávy ste tu podľa jeho slov našli klasické zákusky a zmrzlinu, možno nejaké párky na raňajky. Akonáhle sa totižto začalo v kaviarni podávať jedlo, bol to ich koniec.

Dnešné kaviarne ťažia práve z ostatných produktov. Rôzne domáce limonády, koláče od výmyslov sveta, bagetky, syry, vína, … Rozdiel bol tiež v dobe otvárania. Kedysi majitelia kaviarní otvárali svoje prevádzky už ráno o šiestej. S čerstvou kávou a novinami.

Mať kaviareň však bola práca obvzlášť náročná. Svoje o tom vie aj pán Adalbert Hackenberger, ktorého otec vlastnil legendárnu Štefánku. Možno ste tiež nevedeli, ale práve táto kaviareň dostala svoje meno po belgickej princeznej Štefánii, ktorá bola manželkou princa Rakúsko-Uhorska.

Dnes sme zvyknutí na rôzne druhy kávy, kedysi boli ľudia viac zvyknutí na rôznu ponuku tlače. Avšak, občas to predstavovalo aj menšie problémy. „Existovali totiž aj kaviarenskí „paraziti“ a ak sa im niečo v novinách páčilo, jednoducho si to odtiaľ vytrhli a zobrali. Noviny sa potom dokonca pečiatkovali, pripevňovali ich ale ani to im moc nepomohlo,“ doplnil Salner.

Medzi najvyhľadávanejšie a najobľúbenejšie kaviarne patrili Štefánka, Grand, Luxor, Múzejka. Ponúkali rôzne programy a navyše pri jednej káve tu mohli presedieť ľudia aj celý deň a nikto ich nevyhadzoval.

O tom, že ani dnes vás nevyhodia, pokiaľ presedíte celý deň v jednej kaviarni, vie svoje aj kaviarenský povaľač Rado Ondřejíček. Pohodlné sedenie, kľud, pokoj a internet. To je to, čo potrebuje.

Vidieť v kaviarňach ľudí za počítačmi alebo knihami už dnes nie je nič neobvyklé. Navyše, ako hovorí známy povaľač Rado Ondřejíček, doma ľudí rozptyľuje veľa vecí, „napríklad aj taká posteľ“.

SOARÉ v Dobre&Dobré

Prostredníctvom Soaré v kaviarni Dobre&Dobré sa vrátite v čase, v spomienkach aj v historkách. Spolu so zaujímavými hosťami rôznych generácií a profesií, otvoríte aktuálne témy bratislavského života.

Soaré sprevádzané Františkom Kovárom sa uskutoční vždy raz do mesiaca, najbližšie na tému dvorenia a randenia v Bratislave. Ak sa chcete dozvedieť viac, prečítajte si rozhovor s dramaturgičkou večera, Luciou Satinskou TU.

Nápad na organizovanie série večerov SOARÉ prišiel od herca, režiséra a priateľa kaviarne Dobre&Dobré Jána Jackuliaka. „Dnes je všetko veľmi rýchle. Rýchlejšie ako myšlienka, dotyk, slovo,… Preto je čas sa zastaviť a dopriať si úctu k sebe samému, a preto organizujeme aj tieto večery,“ vysvetlil Ján Jackuliak.

Ako hovorí Lucia Satinská, SOARÉ nie je prednáškou ani kabaretom, SOARÉ je o spomínaní a hľadaní prepojení, o dobrej spoločnosti a príjemne strávenom čase.

Portál Bratislava24.sk je mediálnym partnerom večerov.

Autor foto: František Halás

Prvé večerné SOARÉ o kaviarňach
9
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM