Denne dýchame v Bratislave vzduch, ktorý nám škodí. Najviac trpia deti a seniori
Doterajšie merania iniciatívy Za čisté ovzdušie ukázali, že kvalita ovzdušia v Bratislave je horšia, než je stav vedeckou obcou považovaný za “čisté mestské prostredie”.
Občianska iniciatíva Za čisté ovzdušie meria v uliciach kvalitu ovzdušia, ktoré v Bratislave znečisťuje najmä automobilová doprava.
Vzduch, ktorý nám škodí
Občianske merania prebiehajú na frekventovaných križovatkách a v blízkosti škôl, od 19. do 29. novembra, teda pred a počas Európskeho fóra pre čistejšie ovzdušie, kde sa stretávajú vysokopostavení politici a odborníci, aby diskutovali o tomto probléme, ktorý vážne ohrozuje naše zdravie a životy.
„Meraním chceme upozorniť na potrebu výraznejších opatrení na ochranu ovzdušia a lepšiu informovanosť občanov. Už prvé predbežné výsledky potvrdili, že každodenne dýchame v Bratislave vzduch, ktorý nám škodí. Na viacerých miestach sme zaznamenali zvýšené hodnoty ultra jemných častíc, ale aj PM 2,5 a PM 10. Všetky majú nepriaznivý vplyv na celý organizmus, pritom tí najbezbrannejší, osobitne deti a seniori, trpia najviac. Od politikov, ktorí sa stretnú v Bratislave, očakávame razantné kroky – chceme vedieť, čo dýchame a chceme zdravšie ovzdušie,“ povedala Dana Mareková z iniciatívy Za čisté ovzdušie.
Doprava v meste
Doterajšie merania občianskej iniciatívy ukázali, že kvalita ovzdušia na viacerých miestach v Bratislave je horšia, než je stav vedeckou obcou považovaný za “čisté mestské prostredie”. Merania ukázali zvýšené aj priemerné hodnoty, aj oscilujúce hodnoty, ktoré sú z hľadiska meraných ultra jemných častíc nebezpečnejšie.
Nárazová a krátkodobá expozícia vysokým dávkam ultra jemných častíc je rizikom, pretože organizmus proti nim nemá vytvorené obranné mechanizmy. Pre svoj miniatúrny rozmer sa nezachytia v dýchacích cestách, ale sa jednoducho šíria krvou a usadzujú v celom tele. Spôsobujú tzv. neuro-toxicitu organizmu, ktorá sa prejavuje podráždením a zápalmi a môže vyústiť do závažných srdcovo–cievnych a dýchacích ochorení. Rozsiahla kanadská štúdia potvrdila aj súvis ultra jemných častíc s nádorovými ochoreniami mozgu.
„Kvalita ovzdušia sa dotýka všetkých, ktorí vzduch dýchame, bez výnimky. Alarmujúce hodnoty ukazujú, že pre zdravší a kvalitnejší život v meste je nevyhnutné podniknúť kroky, ktoré povedú k obmedzeniu automobilovej dopravy. Recept nie je zložitý – budovanie oddelenej cyklistickej infraštruktúry, upokojovanie dopravy a zatraktívnenie verejnej osobnej dopravy. Na Slovensku je potrebné zlepšiť zber dát a tieto spracovať do podoby zrozumiteľnej bežnému človeku, nakoľko v informovanosti aj podľa Európskej komisie zaostávame najviac,“ podotkol Dan Kollár z Cyklokoalície, ktorá je členom iniciatívy.
Ochrana ovzdušia
Ochranu všetkých zložiek životného prostredia vrátane ovzdušia považuje mesto Bratislava za jednu z prioritných oblastí, ktorej sa chce viac venovať. Zriadilo preto aj pracovnú skupinu pre ochranu ovzdušia. Tvoria ju zamestnanci magistrátu a externí spolupracovníci z inštitúcií, ktorí sa venujú problematike ochrany ovzdušia. Informoval o tom hovorca Bratislavy Peter Bubla.
„Od pracovnej skupiny si sľubujeme predovšetkým spoluprácu všetkých subjektov a odborníkov tak, aby magistrát a všetky dotknuté inštitúcie spoločnou snahou a realizáciou rôznych opatrení pracovali na zlepšení kvality ovzdušia v meste,“ vysvetlil Bubla.
Mesto tvrdí, že je potrebné zlepšiť informovanosť občanov o tejto problematike. „O tom, ako každý môže svojím správaním a rozhodnutiami (napríklad ekologickým šoférovaním, pravidelnou výmenou a údržbou filtrov v dieselových autách, správnym spôsobom vykurovania, preferenciou používania alternatívnej dopravy) prispieť k zdravšiemu ovzdušiu na území Bratislavy,“ podotkol hovorca. Okrem lepšieho informovania verejnosti sa pracovná skupina zaoberá témou prípravy nového Integrovaného programu na zlepšenie kvality ovzdušia, ako aj zlepšením merania kvality ovzdušia.
Nové meracie stanice
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) podľa magistrátu realizuje tiež projekt, v rámci ktorého budú zvýšené počty meracích staníc. V rámci Bratislavy ide o obnovu existujúcej meracej stanice na Trnavskom mýte, dobudovanie novej stanice v Rači aj mobilnej monitorovacej stanice v Podunajských Biskupiciach.
„Mesto spolupracuje aj s Fakultou elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave na umiestnení 400 kusov senzorov na meranie rôznych zložiek životného prostredia a v rámci projektu "Mesto ako laboratórium“ sa zameriava na testovanie, analýzu a zverejňovanie dát o kvalite životného prostredia," spresnil Bubla.
Keďže v Bratislave má najväčší podiel na znečisťovaní ovzdušia doprava, mesto sa zameriava najmä na opatrenia zvyšujúce podiel MHD na úkor individuálnej automobilovej dopravy. Medzi ne patrí podľa magistrátu napríklad zavedenie parkovacej politiky, zavádzanie preferencie MHD v križovatkách, vyhradzovanie bus pruhov, dokončenie, rekonštrukcia a projektovanie predĺženia električkových radiál.
„Pripravujeme opatrenia na podporu rozvoja cyklodopravy a pešej chôdze. V roku 2019 boli tiež navýšené výdavky na čistenie a kropenie ulíc a chodníkov o zhruba 15 percent, okrem strojového čistenia sa bude realizovať aj ručné dočisťovanie,“ poznamenal hovorca.
Chcete dostávať pravidelný prísun čerstvých správ z Bratislavy a okolia? Sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.