Legendárna CVERNOVKA: V Bratislave vyrábala nite až v 23 budovách, zamestnávala tisíce ľudí

Zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Bývalá bratislavská Cvernovka, ako sa ľudovo nazývala táto prvá továreň na nite a niťové produkty v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku, by dnes (17. januára) oslávila 120 rokov od spustenia výroby.

Cvernová fabrika začala svoju výrobu 17. januára 1902 a jej vtedajší názov bol Uhorská cvernová továreň. Počiatky Cvernovky siahajú do roku 1895. Vtedy viedenskí podnikatelia Juraj Richter a Jozef Salcher začali obchodovať s cvernami. V roku 1901 si vo vtedajšom Prešporku otvorili obchod s cvernami a textilným tovarom a o rok neskôr za pomoci kapitálu anglickej rodiny Coatsovcov vznikla fabrika. Svojho času išlo o jednu z najdôležitejších fabrík v meste.

Nite a cverny

Vyrábali sa tu bavlnené nite, neskôr k nim pribudli vlnené cverny na kartónových cievkach a tie sa časom vyvážali do viacerých európskych krajín.

Vďaka fabrike sa z Bratislavy stalo druhé najvýznamnejšie industriálne centrum v Uhorsku a už v prvom roku Cvernovka zamestnávala 640 pracovníkov.

Továreň tvoril komplex budov s typickou továrenskou architektúrou začiatku 20. storočia. Budovy sa najskôr nachádzali medzi dnešnými ulicami na Mlynských Nivách a to na Svätoplukovej, Páričkovej a Košickej ulici. Ďalší areál tvorili budovy na Miletičovej, Jégeho, Trnavskej a Záhradníckej ulici. Z celkovo 23 budov, ktoré spadali pod cvernové závody, bolo 20 postupne zbúraných. Výroba z továrne vďaka dobrému odbytu sa postupne rozširovala aj do okolia Bratislavy do menších prevádzok, kde za prácou začali prichádzať ľudia z rôznych kútov Uhorska.

Tovar putoval do celého sveta

Po rozpade Rakúsko-Uhorska závod dostal názov Bratislavská cvernová továreň (BCT), odkiaľ sa vyvážali nite do Švajčiarska, Nemecka, Talianska, Švédska a Fínska. V medzivojnovom období postupne rozširovala sortiment o vyšívacie, háčkovacie a štopkacie priadze. Cvernovka bola jednou z prvých fabrík, ktorá v roku 1934 v centrálnej Európe ponúkla trhu pestrofarebný sortiment šijacích nití. K prvej zmene majiteľa a zároveň zmene názvu došlo po druhej svetovej vojne.

Po znárodnení v roku 1949 Cvernovka, pod názvom Závody Medzinárodného dňa žien, zažívala v 60. rokoch minulého storočia najproduktívnejšie obdobie a pracovalo v nej približne 2500 zamestnancov.

Cvernovka pri znárodnení mala prevádzky aj v Malackách či Kútoch.

Článok pokračuje na druhej strane.