Na štedrovečerný stôl patria oblátky aj ryba. Čo jedli naši starí rodičia?
Štedrovečerný stôl mal v slovanskej tradícii symbolizovať hojnosť. V minulosti mala vianočná večera dokonca až 9 chodov.
V súčasnosti si štedrú večeru len ťažko vieme predstaviť bez ryby so zemiakovým šalátom. Čo však podávali na vianočný stôl naši predkovia?
Používali sa strukoviny a obilniny
V minulosti mala štedrovečerná hostina oveľa viac chodov ako dnes. „Večera mala stabilný rituál, skladajúci sa zo siedmich až deviatich chodov. Hoci chodov bolo viacej, často sa zvykli zjesť z každého jedla len tri, štyri sústa,“ prezradila nám etnologička Katarína Nádaská.
Gazdinky pripravovali vianočnú večeru najmä z domácich surovín, ktoré si dopestovali doma. Používali predovšetkým obilniny a strukoviny, z ktorých sa varili rôzne kaše. Súčasťou hostiny bola v minulosti aj Ježiškova kaša, ktorú dnes poznáme ako krupicovú a je obľúbenou pochúťkou najmä detí.
Nechýbalo ani sladké
Štedrá večera sa začínala oblátkami s medom, niektorí ich zvykli jesť aj s cesnakom alebo len také čisté. Ďalším chodom bola tradičná vianočná polievka, najčastejšie kapustnica s hríbami a sušenými slivkami. V evanjelických rodinách bola kapustnica aj s mäsom. V podunajskej oblasti bola populárna aj rybacia polievka.
Jedným z chodov boli aj sladké dobroty. „Bývali to múčne jedlá, rezance s makom či orechami, opekance s makom, známe aj ako "pupáky“, alebo šúľance s makom či tvarohom," hovorí Nádaská.
Kapor sa nejedával
Na štedrovečernom stole nemohla chýbať ani ryba. V okolí Bratislavy to boli ryby chytené v Dunaji. Nepripravovali sa však spôsobom, na aký sme zvyknutí teraz. „Zvyčajne boli varené, pečené, prípadne sa jedli slané haringy. K rybe sa podávali zemiaky nakyslo alebo zemiakový šalát bez majonézy,“ povedala etnologička s tým, že v minulosti sa na Štedrý deň nejedával kapor, ale skôr zubáče alebo pstruhy.
Okrem toho bývali na vianočných stoloch aj placky z chlebového cesta, osúchy, ovocie, pupáčiky, lekvárové cestenice, peceň chleba, tvaroh, mak, pohár s medom i hrnček s mliekom.
Zvyky počas večere
K štedrej večeri patrili aj tradičné zvyky. Pred tým, ako sa rodina pustila do jedla, nesmela chýbať spoločná modlitba. Hlava rodiny taktiež robila medový krížik na čelo.
Zvykom, ktorý sa v mnohých domácnostiach drží dodnes je rozkrajovanie jablka. Gazda rozkrojil to najkrajšie a všetkým dal z neho kúsok. Symbolizovalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, tak ako aj jednotlivé kúsky tvoria jablko. Dnes je dôležité, aby mal jaderník pekný hviezdičkový tvar. Ak má, znamená to, že rodina bude po celý rok zdravá.
Ilustračný obrázok