Nákupy sú dnes lacnejšie ako za bývalého režimu. Na bežný nákup sme vtedy pracovali 216 hodín, dnes stačí 161
"Dnes stále z úst mnohých Slovákov počuť, že chlieb a mlieko boli za socializmu lacnejšie. A majú pravdu. Na nákup týchto potravín totiž Slováci musia v súčasnosti odpracovať o pár minút viac ako pred 25 rokmi," povedala analytička Poštovej banky Dana Vrabcová.
„Na druhej strane ale na väčšinu z vybraných tovarov už v súčasnosti pracujeme kratší čas,“ dodalaa, pričom vychádzala z aktuálnej analýzy Poštovej banky.
Za bežný nákup obsahujúci chlieb, maslo, salámu, syr eidam, vajcia, polotučné mlieko, bravčový bôčik, zemiaky, jablká a pivá by museli v roku 1989 zaplatiť ľudia 67 korún československých (Kčs), respektíve odpracovať 216 minút. „V súčasnosti ich vyjde takýto nákup na 14 eur, čo pri priemernej mzde predstavuje 161 odpracovaných minút, teda takmer o hodinu kratší čas,“ vyčíslila Vrabcová.
Elektronika je omnoho lacnejšia
Podstatne kratší čas potrebujú ľudia odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. „Napríklad na farebný televízor museli v roku 1989 ľudia odpracovať desaťnásobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor,“ doplnila Vrabcová.
Naopak, viac hodín v práci musia ľudia stráviť, ak plánujú v súčasnosti kúpiť nehnuteľnosť. „Kým do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20.000 až 40.000 Kčs, v súčasnosti ich cenu počítame v desiatkach či stovkách tisíc eur,“ pripomenula analytička s tým, že v roku 1989 museli Slováci na jeden štvorcový meter plochy bytu odpracovať približne štyri dni, v súčasnosti je to až 29 pracovných dní.
„Na druhej strane čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu dnes vyberať z podstatne širšej ponuky,“ doplnila Vrabcová.
Nezamestnanosť oficiálne neexistovala
Analytička tiež pripomenula, že za socializmu na rozdiel od súčasnosti v praxi neexistoval pojem nezamestnanosť. „Je tak pochopiteľné, že dnešná domácnosť, v ktorej hlava rodiny prišla o prácu alebo jej strata miesta hrozí, vníma svoju životnú úroveň a schopnosť nakúpiť si tovary a služby oveľa horšie. To isté platí pre ľudí, ktorí vidia na výplatnej páske oveľa menšie sumy, ako je priemerná mzda,“ konštatovala Vrabcová.
Čo sa ale za posledných 25 rokov nepochybne podľa nej zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. „Nedostatok mäsa, ovocia, vybavenia domácností či hračiek nútil ľudí stáť v dlhých radoch pred obchodmi. Dnes si v rade postoja zväčša len pri pokladnici a dokonca sa k nim zo západu dostáva trend, že im reťazce prinesú potraviny až rovno k ich dverám,“ dodala Vrabcová.