Plán výsadby v Sade Janka Kráľa má byť vypracovaný do konca novembra
V súčasnosti je po rokoch známy aspoň aktuálny zdravotný stav stromov v Sade Janka Kráľa, keďže donedávna bol k dispozícii len posudok z roku 2005.
Plán výsadby v Sade Janka Kráľa by mal byť po novom odovzdaný do konca novembra tohto roka. Posun termínu odobril Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Bratislava, ktorý prihliadol aj na oneskorené vypracovanie dendrologického posudku stromov, ktorý je podkladom pre predmetný plán výsadby. Plán výsadby mal byť pôvodne vypracovaný do konca minulého roka.
Historická zeleň
„KPÚ Bratislava pristúpil k predĺženiu lehoty v záujme reálneho dosiahnutia nápravy a vyhovel posunutiu termínu odovzdania plánu výsadby do 30. novembra 2019. Ak sa tak neudeje, bude KPÚ Bratislava postupovať v zmysle ustanovení pamiatkového zákona smerujúce k náprave stavu, ktorého súčasťou sú aj sankcie,“ uviedla odborná radkyňa KPÚ Bratislava Eva Danielová.
V prípade Sadu Janka Kráľa je pamiatkový úrad miestnym a vecne príslušným orgánom štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu, keďže ide o historickú zeleň a park je národnou kultúrnou pamiatkou. Ten vo svojom záväznom stanovisku z decembra 2015 určil lehotu na vypracovanie plánu výsadby do troch rokov. Zohľadniť sa má historický kontext kompozície parku s jeho dominantami, jeho plošné a priestorové štruktúry vegetačných prvkov a tiež druhové zloženie parkových porastov. Termín však uplynul koncom vlaňajšieho roka.
Nezrovnalosti
Problémom je, že hlavné mesto sa dlhodobo v tejto veci nevie zhodnúť s mestskou časťou. Magistrát ako vlastník argumentuje zverovacími protokolmi pre petržalskú samosprávu ako správcu, tá zasa tvrdí, že niektoré vyjadrenia mesta sú zavádzajúce. KPÚ síce inicioval viaceré trojstranné stretnutia, avšak obe samosprávy upozornil, že si musia vyjasniť nezrovnalosti vyplývajúce zo zverovacieho protokolu.
Rokovania medzi hlavným mestom a mestskou časťou pokračujú, čo potvrdil aj hovorca mesta Peter Bubla. „Vo veci vyrovnania správcu územia aj zelene v Sade Janka Kráľa rokujeme s mestskou časťou Petržalka za účelom zjednotenia správy územia. Rokovania by sme radi uzatvorili do jesene tohto roka tak, aby sme vedeli čo najskôr pristúpiť k potrebným opatreniam v Sade Janka Kráľa,“ povedal Bubla s tým, že mesto sa správe najstaršieho verejného parku v strednej Európe nebráni.
Zdravotný stav stromov
V súčasnosti je po rokoch známy aspoň aktuálny zdravotný stav stromov v Sade Janka Kráľa, keďže donedávna bol k dispozícii len posudok z roku 2005. Inventarizáciu a dendrologický posudok zhotovila do konca minulého roka firma, ktorú súťažením získala mestská časť.
„Množstvo stromov potrebuje odborný zásah v závislosti od stupňa poškodenia. Ide napríklad o hnilobu, preschnutie, trhliny, tlakové vetvenie, imelo,“ uviedla v januári 2019 Mária Halašková z oddelenia komunikácie s verejnosťou petržalského miestneho úradu. Konkrétne práce budú vychádzať z predmetného projektu starostlivosti o stromy, teda dendrologického posudku. Týkajú sa zdravotného a bezpečnostného orezu, redukcie koruny, odstránenie imela či výrubu.
Sad Janka Kráľa
Sad Janka Kráľa bol podľa dostupných informácií založený v rokoch 1774 – 1776 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Postupne bol upravovaný, jeho súčasná podoba je z roku 1839.
V 70. rokoch 20. storočia prešiel park veľkou rekonštrukciou, v roku 2006 zasa výraznou revitalizáciou, pričom bolo údajne odstránených viac ako 200 chorých drevín, ktoré nahradili novými. Pribudli aj druhy, ktoré neboli dovtedy zastúpené. Samospráva uvádza, že v súčasnosti v parku rastie takmer 60 druhov drevín vrátane viacerých exotických. Za najväčšie unikáty sú považované približne 200-ročné platany javorolisté s rozmermi obvodov kmeňa viac ako 500 či 600 centimetrov.
Ak chcete dostávať pravidelný prísun čerstvých správ z Bratislavy a okolia, sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.