Pod Bratislavou sa viackrát zatriasla zem. V minulosti padali aj klenby kostolov
Zem pod Talianskom sa hýbe, ľudia sú nútení opustiť svoje domovy, budovy sa rúcajú. Aj naše mesto má za sebou ničivé zemetrasenie.
Žijeme v krajine, kde o hrozivých zemetraseniach počujeme iba z médií. Zem sa však viackrát hýbala aj v našom hlavnom meste. Najrozsiahlejšie zemetrasenie zažila Bratislava pred viac ako štyristo rokmi.
Zosypali sa klenby kostola
Podľa historických záznamov bolo pravdepodobne najtragickejšie na území Bratislavy zemetrasenie v roku 1590. Vtedy sa zrútila klenba nad loďou františkánskeho kostola. Otrasy poškodili aj vežu radnice na terajšom Hlavnom námestí. Epicentrum zemetrasenia bolo vtedy v hornom Rakúsku, čiže v širšom okolí Viedne. Odborníci odhadujú, že malo magnitúdu 6,2 Richterovej stupnice.
Z okolia Bratislavy pochádzajú aj záznamy o zemských otrasoch z 18. a 19. storočia. Zapísali ich v rokoch 1700, 1727, 1781, 1788, 1791. Ako sme sa dozvedeli od odborníkov z Geofyzikálneho ústavu SAV, ďalšie boli v rokoch 1806, 1856, 1862, 1864, 1868, 1891 až 1893.
Nedávne zemetrasenia
Ľudia v Bratislave pocítili chvenie zeme neraz aj v minulom storočí. Stalo sa tak v rokoch 1953, 1977, 1991 a 1992. Slabšie záchvevy, ktoré sa prejavili vibrovaním nábytku, zobudili niektorých Bratislavčanov nadránom 12. júla 2000.
Viacero Petržalčanov sa ozvalo Geofyzikálnemu ústavu SAV aj 7. mája v roku 2009. Pocítili účinky rakúskeho zemetrasenia, ktoré malo epicentrum neďaleko obce Spital am Semmering a magnitúdu 4,3. Ľudia vtedy spozorovali jemné otrasy podlahy a drobných predmetov, niektorí počuli rinčanie skla a dunenie.
Zem sa triasla aj pred piatimi rokmi. Otrasy s magnitúdou 3,2 a 3,4 stupňa Richterovej stupnice zaznamenali na Záhorí. „V pondelok 5. marca 2012 o 23:56 hod. došlo na území západného Slovenska severovýchodne od obce Studienka k slabému zemetraseniu,“ informovalo vtedy Geofyzikálne oddelenie SAV.
Tragické následky zemetrasenia v Komárne
Na Komárno, ktoré je od hlavného mesta vzdialené sto kilometrov, zaútočilo zemetrasenie ničivou silou 28. júna 1763. Vyžiadalo si život 63 ľudí. Jeho silu zaznamenali na obrazoch či v drevorezbe. Zem sa chvela len pár sekúnd, ale tvár mesta sa zmenila na nepoznanie. Bolo také silné, že ho pocítili aj v Belehrade a v Lipsku.
Posledné silné zemetrasenie na Slovensku zaznamenali v roku 1906 v Dobrej Vode.
Zemetrasenie nie je náhoda
„Rozmiestnenie epicentier zemetrasení nie je úplne náhodné. Má svoju zákonitosť. Skúmaním historických záznamov, ale najmä modernými meraniami, vieme na území Slovenska vyčleniť niekoľko oblastí, kde je pravdepodobnosť výskytu zemetrasenia vyššia ako inde,“ uvádza Geofyzikálny ústav SAV.
Nepokojné nížiny
Vznik zemetrasenia súvisí s geologickou stavbou a tektonickým vývojom územia. Najaktívnejšie seizmické oblasti sa nachádzajú najmä v pokojných a nevýrazných nížinách a ich kontakte s horskými masívmi. V okolí hlavného mesta táto oblasť prechádza z oblasti Malých Karpát od Bratislavy po Vrbové.
Ilustračné foto: TASR