FOTO: Bratislava ukrýva skvosty v podobe vodojemov
V areáli Podkolibských vodojemov sa nachádzal aj park s alejami ruží, fontánou a sochami.
Naše mesto ukrýva mnoho nádherných industriálnych stavieb. Niektoré z nich mnohí Bratislavčania ani nepoznajú. Snažili sme sa preto poodhaliť originálne stavby, ktoré sú často trocha „skryté“ mimo centra mesta.
Bratislavské vodárne boli založené v roku 1886 a z tohto obdobia pochádzajú aj prvé vodárenské objekty na území Bratislavy. „Niektoré z nich sú do dnešného dňa stále v prevádzke. Ide o architektonicky aj technicky významné objekty a preto boli postupne vyhlasované za národné kultúrne pamiatky,“ priblížil Bratislava24 riaditeľ komunikácie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Peter Podstupka.
Podkolibské vodojemy
Medzi najnovšie vodárenské objekty, zapísané ako kultúrne pamiatky, patrí sústava Podkolibských vodojemov, ktoré boli vybudované v rokoch 1929 a 1951. V tom čase patrili medzi najkrajšie na Slovensku. Nájdete ich nad bratislavskou Hlavnou stanicou, v blízkosti ulici na Pažiti.
V areáli vodojemov sa nachádzal aj nádherný park s alejami ruží, fontánou a sochami.
Prvý z vodojemov, postavený v roku 1929, má unikátne projektované komory do tvaru labyrintu tak, aby voda v nich mohla neustále cirkulovať. Druhý vodojem bol postavený v roku 1951 a architekti sa snažili, aby sa čo najviac podobal prvému. Má teda aj rovnaký objem a technické riešenie. Oba vodojemy patria do prvého tlakového pásma a sú stále funkčné, avšak verejnosti prístupné nie sú.
„Vodojem na Mudroňovej ulici a aj Podkolibské vodojemy sú funkčné objekty a nie sú verejnosti prístupné. Môžete sa však na ne pozrieť pomerne zblízka – z ulice,“ vysvetľuje Podstupka.
Vodojem na Mudroňovej
Z hlavnej čerpacej stanice v Karlovej Vsi vychádzali potrubia smerujúce do prvého vodojemu na Mudroňovej ulici. Vodojem a k nemu prislúchajúca čerpacia stanica sú umiestené v tesnej blízkosti hradu a parlamentu. Tento vodojem je tiež pre verejnosť neprístupný.
Stavby na Sihoti
K objektom, ktoré boli vyhlásené za kultúrne pamiatky, patria aj stavby na vodárenskom zdroji Sihoť – prvá studňa, 1. elektrická čerpacia stanica a tunel s potrubiami umiestneným pod korytom Karloveského ramena. „Tieto objekty je možné navštíviť počas podujatí Dni otvorených dverí a Noc múzeí a galérií, ktoré vodárne organizujú v jarných mesiacoch,“ informoval Peter Podstupka.
Necelé dva kilometre od Sihote, v Karlovej Vsi, postavili v roku 1886 Hlavnú čerpaciu stanicu, kde sídli dnešné Vodárenské múzeum. Do múzeum a nádhernej priľahlej záhrady môžete nahliadnuť kedykoľvek počas otváracích hodín. Nájdete ich TU.
Pôvodná kanalizácia
Jediným objektom ktorý sa zachoval z pôvodnej bratislavskej kanalizácie je Prečerpávacia stanica odpadových vôd v Zimnom prístave. „Bola postavená v roku 1904 a je možné ju vidieť z mosta Apollo. V súčasnosti nie je verejnosti prístupná,“ dodáva Podstupka.