Sledujte s nami priebeh rokovania Mestského zastupiteľstva v Bratislave naživo
Mestskí poslanci začali svoj program rokovaním o plánovanej zmene príjmov VÚC. Ide o návrh zmeny zákona o dani z motorových vozidiel, o ktorom mala Národná rada dnes hlasovať. Návrh ale kvôli jeho odmietnutiu mestských poslancov a poslancov BSK presunula na novembrovú schôdzu.
Pripomeňme, že ministerstvo financií vypracovalo návrh nového zákona o dani z motorových vozidiel (DMV), podľa ktorého chce od januára 2015 celý výnos z DMV previesť na štát.
Tento výpadok sa má podľa návrhu kompenzovať prostredníctvom vyššieho podielu na dani z príjmov fyzických osôb. Mestskí poslanci sa pridali k poslancom BSK a tvrdia, že je táto kompenzácia úplne nevýhodná. Rovnako ako oni, aj mestskí zástupcovia občanov vyslovili obavu, že plánované zmeny hrubo zasiahnu do príjmov BSK.
Samotné ministerstvo deklarovalo v návrhu výpadok pre BSK o 25 mil. eur počas štyroch rokov.
Ivo Nesrovnal podčiarkol, že ide o útok na Bratislavu, pretože sa siaha na peniaze Bratislavského kraja.
D. Pekár predniesol uznesenie, ktorý podobný zásah do financovania BSK odmieta.
Treba systémové riešenia
Primátor Milan Ftáčnik tiež zdôraznil problémy, ktoré by podobný zásah do financovnia kraja prinesie. „Toto je aj o nás. Musíme sa ozvať. Tu sa mení princíp financovania z roku 32004, ktorý bol dohodnutý so samosprávou,“ povedal doslova.
Ďalej vysvetlil, že návrh zákona siaha na jednu časť zo systému financovania, ale s druhou časťou nerobí nič. Kvôli tomu sa nerieši príjem krajov systémovo.
Odkázal preto kompetentným: „Nehýbte s tým, bez toho, aby ste sa na to pozreli ako systém. Nerieši príjem krajov ako celok. Preto som za uznesenie. Je to vyjadrenie vôle aj nás ako mesta, ale je to širšie aj ako financovanie samosprávy.“
M. Černá charakterizovala návrh zákona stručne: „Odrbávanie Bratislavy je národným športom.“ S.Fiala dodal, že vážne ozhodnutia do chodu amospráv by sa nemali prijímať podľa toho, aká garnitúra je vo vláde.
Vzápätí J.Tvrdá vyzvala primátora, aby po schválení uznesenia išiel do parlamentu a odovzdal poslancom v Národnej rade stanovisko poslancov Bratislavy. „Vyzývam vás, aby ste tam išli v mene Bratislavanom,“ zdôraznila.
M. Ftáčnik reagoval so slovami, že už sa skončila v parlamente, ale bude uznesenie proti návrhu zákona, ak ho zastupiteľstvo prijme, tlmočiť predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi
Uznesenie, ktoré ostro odmieta podobný zásah do financovania krajov, bolo prijaté. M.Ftáčnik vzápätí odišiel osobne ho odnesiesť do Národnej rady.
Rokovanie zastupiteľstva nebolo zbytočné
Primátor sa vrátil so správou, že sa stretol s predsedom parlamentu a ministrom financií Petrom Kažimírom. Dohodli sa, že s ao návrhu zákona nebude hlasovať na tejto schôdzi parlamentu. Minister Kažimír prisľúbil, že sa na návrh pozrú po zvážení možných zmien v ďalších zákonoch – ide o zákon o dani motorových vozidiel a zákon o dani príjmov fyzických osôb.
„Má zmysel, keď sa ozveme. Rokoavnie mestského zastupiteľstva nebolo zbytočné,“ doplnil Ftáčnik.
Schválený rozpočet na budúci rok
Poslanci schválili rozpočet mesta na budúci rok, ako aj návrh všeobecne platného nariadenia, v ktorom by sa zdanili nehnuteľnosti, ktoré doteraz zdanené neboli.
Ide o stánky, v ktorých sa predáva, podzemné garáže, transformačné stanice, samostatne stojace garáže, ako aj hromadné garáže. Poslanci návrh schválili.
Zmluva o nájme na futbalový štadión najprv nebola schválená, potom áno
Poslanci rokovali aj o tom, aby sa z pozemku, ktorý je určený pre Národný futbalový štadión, čo je 51 943 m2 , a ktoré mesto prenajíma za symbolická sumu, vyčlenila časť pozemkov vo veľkosti 3 031 m2, ktoré budú určené na komerčné účely, a ktoré by sa prenajali investorovi za 16 eur na meter štvorcový. Zmluva o nájme má platiť 50 rokov.
J. Hrčka namietal, že najprv treba postaviť štadión, a potom zistiť, ktoré priestory sú určené na šport a ktoré na komerčné účely, a potom určiť cenu za nájom. A nie dopredu hovoriť o tom, koľko priestoru bude na komerčné účely. zdalo sa mu totiž tých 3 000 metrov štvorcových málo, že teda na komerčné účely sa využije oveľa viac.
Zdôraznil ešte raz, že nemá nič proti tomu, aby sa za symbolickú sumu prenajať pozemky pod športoviskom, ale nie tie pozemky, ktoré budú slúžiť komerčné. Za komerčné priestory treba platiť komerčné nájomné.
S. Fiala zase namietal, že nie určený termín, dokedy má byť štadión skolaudovaný, a tým pádom zmluva by nebola vypovedateľná, ak by investor ani len nezačal štadión stavať. Navrhol preto dátum koaludácie 31.12.2014. Jeho návrh poslanci schválili.
Poslanci ale zmluvu ako celok neschválili, chýbal jeden hlas. Vzápätí ale niektorí namietali, že majú pochybnosti o hlasovaní. Preto hlasovali o návrhu ešte raz.
Druhý raz 37 poslancov za 27, proti 2 poslanci, hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Našiel sa teda jeden hlas, ktorý bol potrebný na schválenie zmluvy.
Návrh poslanci teda po opätovnom prerokovaní schválili.
Predstaničný priestor Hlavnej stanice
V popoludňajších hodinách poslanci medziiným rokovali o osude predstaničného priestoru. Konkrétne ide o dodatku zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej mali schváliť posunutie termínu dokončenia prestavby o jeden rok. Rokovanie sa nieslo vo vzrušenom tóne.
Investor podľa primátora Ftáčnika stále naťahuje termín koaludácie a už je skeptický, že bude vôbec schopný niekedy stavbu realizovať. Navyše podľa primátora je nutné, aby zmluva mohla byť vypovedateľná, ak sa ukáže, že naozaj investor nie je schopný splniť to, čo sa zaviazal. Maximálne sa predĺžiť termín do 31.decembra 2017. Ako príklad nečinnosti investora primátor uviedol, že stavba vyžaduje minimálne 30 stavebných povolení, incvestor si doteraz podal žiadosť len dvoch povolení.
„Musí byť jasné, ako kontrolujeme harmonogram, aby sme mohli od diela ustúpiť skôr, ak budeme vidieť, že sa veľa nedeje,“ podčiarkol Ftáčnik.
Viceprimátor J. Budaj doplnil, že sa potvrdzuje sa, že sa mesto nemalo
vytvárať zmluvné vzťahy. „Máme bezkonkurenčne najschátralejšiu
železničnú stanicu, ale vyradená bola aj električková trať,“
doplnil.
„Projekt je neúmerne veľký a v súčasnosti
nerealizovateľný,“ niekoko ráz zdôraznil.
I. Nesrovnal bol tiež toho názoru, že investor rekonštrukciu stanice a predstaničného priestoru realizovať nevie. „Do konca 2016 sa zrealizovať nedá. Za štyri roky si dokázali stanicu postaviť aj v Užhorode,“ zdôraznil. Navrhol, aby sa celkom zrušila zmluva s investorom. Tento návrh poslanci neschválili.
Naopak, poslanci súhlasili s návrhom primátora, aby sa neschválil návrh dodatku a aby s investorom rokovalo nové zastupiteľstvo po komunálnych vobách.
Zmena územného plánu mesta
Poslanci počas svojho posledného zasadnutia v tomto volebnom období rokovali aj o tom, či schvália zmenu v územnom pláne hlavného mesta. Táto zmena je potrebná, aby sa mohlo zmeniť trasovanie plánovaného obchvatu Bratislavy tvoreného diaľnicou D4 a časťou rýchlostnej cesty R7. Poslanci tento návrh schválili. Obchvat tak pôjde priamo ponad Jarovecké rameno.
Primátor Ftáčnik poznamenal, že pôvodne rameno chceli nechať ako budúci priestor pre vybudovanie športoviska, ktoré by spĺňalo olympijské parametre a slúžilo by ako olympijské závodisko.
„Teraz to športovisko síce bude môcť byť vybudované, ale bude mať nad sebou na pylónoch budúcu diaľnicu. Tomu sme sa bránili,“ povedal Ftáčnik.
V procese EIA, v rámci ktorého sa posudzujú vplyvy na životné prostredie, sa podľa primátora identifikoval koridor ponad rameno ako optimálny a taký, ktorý najmenej naruší životné prostredie. Mesto preto zmenilo dnes zakreslený oblúk a diaľnicu trasuje už rovno cez rameno, rovnako, ako to má schválené vo svojom územnom pláne Bratislavský samosprávny kraj.
„Investícia zlepší dopravné pomery mesta aj jeho okolia, časť tranzitnej dopravy odvedieme mimo Einsteinovej i mimo Prístavného mosta, kde vznikajú zápchy. Preto sme vyšli v ústrety,“ dodal Ftáčnik.
Všeobecne záväzné nariadenie začne platiť od 10. novembra.
So začatím výstavby obchvatu hlavného mesta počíta ministerstvo dopravy na prelome rokov 2015 a 2016. Dokončený by mal byť v roku 2020. Túto časť obchvatu by mala tvoriť časť diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Predpokladané stavebné náklady naň sa pohybujú na úrovni 1,4 miliardy eur.