Zahral si vo filme s Nicole Kidman: Známy moderátor je teraz Osobnosťou Bratislavy

Zdroj: archív Romana Bomboša

Osobnosťami Bratislavy sa tento rok stali futbalová trénerska legenda Jozef Vengloš, spevák Miroslav Žbirka, epidemiológ Vladimír Krčméry a spolu s nimi aj moderátor Roman Bomboš (49). Jeden z najznámejších hlasov verejnoprávneho rozhlasu, ktorý sa kamaráti s mnohými hviezdami hudobného neba.

Máte množstvo hudobných ocenení, ste päťnásobným držiteľom Ceny Zväzu autorov a interpretov, dvojnásobným laureátom Ceny Nadácie otvorenej spoločnosti, máte niekoľko Rozhlasových žatiev, ktoré sú považované za rádiového Oscara, a teraz ste sa stali Osobnosťou BA – kde bude mať táto cena miesto?

Na poličke (smiech ). Mám veľkú zbierku vinylových platní a priateľka mi zakázala nosiť nové kúsky, tak dúfam, že mi nezakáže prichádzať s novými oceneniami… Ale vážne. Je to obrovské zadosťučinenie, vnímam to ako zrkadlo poctivej práce.

Patríte k najznámejším hlasom rádia – ako ste sa dostali do rozhlasu?

Keď som bol malý, tak som si na magnetofón nahrával vlastnú Veľkú cenu Eurovízie a uvádzal som pesničky, ktoré som púšťal z gramofónu. Keď som potom o tridsať rokov neskôr vysielal skutočnú Eurovíziu, tak som si povedal, že oblúk sa naplnil. Chvíľu som učil, vyštudoval som totiž slovenčinu a dejepis. Ale stále som sa cítil viac ako žiak, jednak preto, že som učil na gymnáziu, kam som predtým aj chodil, a potom preto, lebo som bol triedny deckám, ktoré boli odo mňa len o pár rokov mladšie. Tak som skúsil šťastie na rozhlasovom konkurze, dali mi nahrať reportáž, tak som zbehol medzi učnice do kaderníctva a dal som sa v priamom prenose ostrihať. Aj s opisom situácie. A asi sa to páčilo, lebo ma nielen vzali, ale reportáž aj odvysielali. V máji som v pyramíde oslávil štvrťstoročnicu.

Ešte vás práca moderátore neomrzela? Boli časy, že by ste uvažovali o niečom inom?

Neomrzela, každé vysielanie ma baví, každé stretnutie s hosťami inšpiruje. Ak by mi niekto v puberte povedal, že sa s mojimi hudobnými idolmi stretnem osobne a porozprávam sa, tak by som mu určite neveril. Ale aj za to vďačím rozhlasu, že mi tieto stretnutia umožnil. A je fajn, že až teraz, v dospelosti, lebo kedysi by som možno len sedel s vyvalenými očami a chcel podpis a teraz už sa viem aj rovnocenne porozprávať.

Je úžasné sedieť doma u Jeana Michela Jarra, v miestnosti, kde vznikli albumy, ktoré ma fascinujú odmalička. Alebo vybavovať Simonovi Le Bonovi z Duran Duran inú izbu v hoteli, lebo mu prekáža hrmot električky pod oknom…

Ste veľkým znalcom hudby, vyznáte sa hádam vo všetkých žánroch a skupinách, čo vás k tejto téme doviedlo?

Hudbu som vnímal odjakživa. Nahrával som si pesničky na kazety, robil vlastné hitparády, počúval platne do zodratia. Roky si pamätám podľa pesničiek, robia mi soundtrack k môjmu životu. Keď sa ma pýtajú, ako viem, že tá a tá pesnička je z roku 1987 tak si to pamätám podľa toho, že som bol vtedy na gymnáziu na zemiakovej brigáde a danú skladbu sme vtedy počúvali.

Viete aj hrať na nejakom nástroji?

Veru nie. Trochu som v mladosti hral na bicie, mali sme aj kapelu, trénovali sme v bývalej skúšobni Tublatanky pri Zimnom štadióne, ale napokon z toho nič nebolo.

rozhovor pokračuje pod galériou

Ste Bratislavčan od narodenia – kde ste vyrastali? Ktoré časti mesta máte najradšej?

Okrem Dúbravky som býval asi všade, narodil som sa do centra na Karadžičovej, detstvo a pubertu som prežil v Rači na Komisárkach, býval som na Záhradníckej, v centre na Konventnej, v Petržalke oproti Draždiaku, v Ružinove, teraz som na Miletičovej. Mám rád zelené časti mesta, so psíkom chodíme na potulky po Draždiaku, teraz som si s deťmi obľúbil časť v Petržalke, kde sú bunkre v Kopčanoch. Do Rače sa vždy rád vrátim, no a páči sa mi aj nová štvrť, ktorá vyrastá v okolí Eurovea. Mnohí frflú, že to kazí imidž mesta, ale ja si myslím, že ak sa Bratislava naozaj má cítiť byť metropolou, musí mať aj svoj downtown a mrakodrapy.

Aká je vaša najkrajšia spomienka viažúca sa k Bratislave?

Keď sme s kamarátmi sprevádzali po meste legendárneho hudobníka Jeana Michela Jarra, tak som si neodpustil a ako bývalý dejepisár som mu urobil prehliadku Starého mesta. Ukázal som mu delovú guľu napoleonských vojakov zarytú do steny Starej radnice s tým, že som mu nezabudol pripomenúť, že to tam možno nechali jeho prapredkovia. A potom sme išli na Kamzík, kde si celé mesto pozrel z otáčavej kaviarne.

Ako sa vám v Bratislave žije? Aké je to mesto? Povedzme aj svojim duchom…V ktorom historickom období nášho mesta by ste chceli žiť?

Už som spomenul, že som študoval a chvíľu na gymnáziu aj učil dejepis. A v mladosti som absolvoval niekoľko ročníkov súťaže Poznaj svoje mesto, kde sme chodiac po centre mali možnosť predstaviť si, ako to bolo v dávnych časoch. Určite by som si chcel pozrieť korunováciu Márie Terézie. Vidieť naživo stredovekú architektúru mesta. A potom by som sa chcel vrátiť, čo ja viem, do roku 1982 a z lavičky nenápadne pozorovať, ako na sídliskovom ihrisku hrá malý Roman Bomboš futbal a hokej so svojimi kamarátmi a má celý život pred sebou. Zároveň však vnímam Bratislavu ako mesto, ktoré sa modernizuje. Rastie do šírky i do výšky, ale stále je to môj domov, na ktorý som hrdý. Keď sa zo zahraničia vraciam a vidím v diaľke televíznu vežu na Kamzíku, alebo Hrad, viem, že som doma.

Práve v BA ste sa stretli s veľkými hollywoodskym hviezdami – ako k tomu došlo? Aj ste sa s nimi rozprávali? Ako dopadlo vaše účinkovanie vo filme?

Pred dvoma dekádami sa v Bratislave nakrúcal film Mierotvorca, s Georgom Clooneym a Nicole Kidmanovou. Hral som ruského vojaka, ktorý stráži jadrovú hlavicu. Nakrúcali sme dva dni v kuse, vo dne, v noci. Stovky záberov, kamera chodila okolo hlavy, spredu, zozadu, scénku sme opakovali do nemoty. Tešil som sa na premiéru a v kine som zistil, že vo filme nechali iba záber na moje topánky, asi pol sekundový (smiech). Nevadí, v životopise mám, že som si zahral v hollywoodskom filme s Clooneym!

Čo by ste odkázali našim čitateľom, čo my sami môžeme urobiť preto, aby sa nám všetkým v BA lepšie žilo?

Nefrflime na všetko, nikto z nás nie je stopercentný. A správajme s ak mestu, ako k našej izbe, alebo obývačke, Tiež nestriekate doma na stenu a nehádžete ohryzok na koberec. Bude dobre!